POHYB

Prvé roky života všetko úsilie dieťaťa smeruje k dosiahnutiu čoraz väčšej nezávislosti od dospelého. Malé dieťa sa navonok javí ako pasívna, bezmocná bytosť, odkázaná vo všetkom na pomoc dospelého. Vo vnútri však neustále prebiehajú intenzívne psychické procesy, ktoré spracovávajú všetky nahromadené zmyslové vnemy. Spracovanie týchto vnemov sa deje vďaka pohybovej aktivite dieťaťa. Pohyb tak vedie k rozvoju psychiky (vedomia, vôle, pamäti, emócií), čo sa následne prejaví aj v dokonalejšej koordinácii pohybov. Dr. Montessori zdôrazňovala, že dieťa sa učí pomocou rúk. Prostredníctvom pohybu, manipulácie s predmetmi, dieťa rozvíja svoju osobnosť. Zmysluplná činnosť súvisiaca s pohybom je zdrojom jeho veľkého uspokojenia, nabíja ho energiou, urýchľuje jeho vnútorný rast, pomáha mu nastoľovať psychickú rovnováhu. Rastúcemu dieťaťu musí byť umožnené využívať svoje pohybové orgány aj pri učení, nielen pri hrách. Práca s rukami umožňuje dieťaťu sústrediť sa na činnosť.