SENZITÍVNE OBDOBIA

M. Montessori zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti získať nejakú skúsenosť, osvojiť si nejakú zručnosť, pre rozvoj ktorej dozrel jeho mozog. Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie… Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá zaniká, ak je daná schopnosť získaná. MM nazvala tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami. Ak sa niektoré schopnosti nemôžu z nejakých príčin rozvinúť v čase zvýšenej citlivosti, dieťa musí na ich dosiahnutie v neskoršom období vynaložiť veľké úsilie a námahu, alebo sa nerozvinú dokonale alebo vôbec (reč). Z toho vyplýva, že dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť – nemožno ho do nej nútiť, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývin detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývinovom štádiu sa dieťa práve nachádza. Preto nemá zmysel vyžadovať od skupiny detí, aj keď sú v rovnakom veku, aby robili to isté. Vnútorné senzitivity pociťuje dieťa, učiteľ ich môže podľa ich vonkajších prejavov vypozorovať a podľa nich usmerniť svoju prácu s dieťaťom (vybrať vhodné ponuky na činnosť). Dieťa mu svojím záujmom o danú činnosť dá spätnú väzbu o tom, či ponuka padla na úrodnú pôdu. Učiteľ sa teda riadi záujmom dieťaťa o činnosť, nie nejakým učebným plánom – ten je vždy iba rámcový.