VÝZNAM VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

Podľa M. Montessori dieťa je schopné učiť sa samé, ak má dobré podmienky (láska, bezpečie a pripravené prostredie s vhodnými podnetmi, rešpektujúci prístup dospelých). Ak sa stretne vo svojom vývoji s prekážkami, osobnosť, ktorú vytvorí, bude určitým spôsobom deformovaná. Z toho dôvodu M. Montessori pripisovala veľký význam výchove a vzdelávaniu. Upozorňovala však na to, že výchova, ktorá iba “opakuje chyby našich rodičov“, deťom skôr ubližuje. Bola presvedčená, že nikto nemôže byť vzdelávaný niekým iným, každý sa učí vlastným úsilím, pretože dieťa je motivované zvnútra, prirodzeným záujmom a láskou k poznaniu. Učenie sa, zdokonaľovanie zručností je pre dieťa jeho prirodzenou potrebou. Výchova a vzdelávanie podľa M. Montessori nespočíva v tom, že dieťa preplníme faktami z jednotlivých vybraných odborov štúdia, ale skôr v ďalšom rozvíjaní jeho prirodzenej túžby po poznaní, učení sa, zdokonaľovaní sa. Maria Montessori videla vo výchove a vzdelávaní prostriedok k dosiahnutiu porozumenia medzi ľuďmi a mieru medzi národmi. Kľúč k novému svetu treba podľa nej hľadať v skrytých možnostiach veľmi malého dieťaťa. Ak sa naučíme nemrhať jeho obrovským potenciálom, ľudstvu sa otvoria nové možnosti. Jej dlhoročné skúmanie potrieb detí dokazuje, že nový spôsob vzdelávania, v ktorom je dieťa aktívnym činiteľom a ktorý uspokojuje jeho skutočné potreby a vedie k psychicky vyrovnanej osobnosti s veľkou sebaúctou, je možnou cestou k výchove hodnotného človeka.  

“Mier vo svete začína v našich deťoch.”
Maria Montessori

Ak chceme vyjsť v ústrety potrebám dieťaťa, je nutné, aby sme predovšetkým zásadne zmenili svoj postoj k nemu. Treba si uvedomiť, že dieťa má výnimočné schopnosti, že sa vyvíja spontánne, podľa určitých zákonitostí, sledujúc svoj vlastný plán vývinu, že je teda jeho prirodzenou potrebou vyvíjať sa prostredníctvom zmysluplnej činnosti. Má silnú vnútornú motiváciu. Musíme prejaviť dôveru v schopnosti dieťaťa, vychádzať z jeho silných stránok, porozumieť jeho vývinovým potrebám. Základnou otázkou učiteľa je: Čo potrebuje toto dieťa v tejto chvíli? Aby to učiteľ zistil, musí venovať dosť času pozorovaniu dieťaťa v prirodzenej situácii – v jeho činnosti a jednaní. Naša pomoc nie je formovanie dieťaťa – to je úloha prírody. Musíme citlivo reagovať na vonkajšie prejavy a na ich základe poskytovať také prostriedky k formovacím procesom, ktoré si dieťa nemôže vlastným úsilím zaobstarať. Dieťa, ktoré sa vyvíja bez prekážok, prejavuje svoje prirodzené schopnosti a charakteristiky. Podľa Dr. Montessori má byť výchova “…pomocou prirodzenému vývinu dieťaťa”. Metóda Montessori inšpirovala vývoj alternatívnych edukačných programov na celom svete. Podľa niektorých odborníkov je Montessori pedagogika jeden zo základných prúdov pedagogického myslenia, ktorý bude určovať charakter výchovy v 21. storočí.