NORMALIZÁCIA

Ak majú deti možnosť žiť v súlade so svojím vývinovým plánom a jeho potrebami, ktoré sú napĺňané prostredníctvom zmysluplných aktivít v pripravenom prostredí, čoskoro sa prejavia ich prirodzené vlastnosti ako spontánny záujem o zmysluplnú činnosť, iniciatíva, sústredenie, poriadkumilovnosť, spokojnosť, radosť, sebaovládanie, sebadisciplína, ohľaduplnosť, dobré spolunažívanie s ostatnými deťmi. Tieto charakteristiky považovala Mária Montessori za normu a deti s takýmto správaním nazvala normalizované. Sú to deti, ktoré dosiahli vnútornú rovnováhu a vyvinuli sebadisciplínu ako výsledok možnosti pracovať slobodne v pripravenom prostredí. Ostatné deti, ktoré vykazovali odchýlky z normy, deti, ktorých chovanie bolo problematické a nieslo určité antisociálne prvky, považovala za deti určitým spôsobom vykoľajené, (“deviované”). Neznamenalo to nenormálne deti. Dnes skôr použijeme výraz „hyperaktívne”, „neadaptované”, „problémové” deti. Proces, ktorým dieťa dospieva vďaka vlastnému úsiliu, prostredníctvom slobodne vybranej činnosti v pripravenom prostredí k vnútornej disciplíne, nazvala MM normalizácia. V aktívnej zmysluplnej činnosti sa dieťa učí ovládať nielen svoje pohyby, ale aj emócie a nutkanie robiť veci, ktoré mu škodia. Práca, ktorú si vyberie podľa svojho záujmu a možností, mu prináša uspokojenie, dieťa často zažíva úspech, čo má za následok vytváranie pozitívneho obrazu o sebe, rozvíjanie jeho sebadôvery a sebaúcty. To všetko ho motivuje k ďalšej činnosti. Dieťa sa stáva sebou samým, prejavujú sa jeho prirodzené vlastnosti, čo sa pozitívne odrazí v jeho správaní. Od ovládania svojich pohybov prechádza dieťa k sebaovládaniu. Psychicky vyrovnaná, integrovaná osobnosť dokáže regulovať svoje správanie. Slobodná práca, ktorá dieťa vnútorne rozvíja, sa tak stáva sebavýchovou. “Niekto, kto sa cíti dobre, nespráva sa zle.” Maria Montessori